Okrem kolektívneho Západu sa tri civilizácie zoskupili do toho, čo už možno nazvať štátnymi civilizáciami. Sú to Rusko, Čína a India. Sú to hotové póly multipolárneho sveta. V súčasnosti sa medzi Moskvou, Pekingom a Dillí vytvoril zásadne významný strategický trojuholník.
“Nemáme nepriateľské krajiny, nepriateľské voči nám sú len elity v týchto krajinách.” Putin zdôraznil, že Rusko nezruší svetovú kultúru, ako to robia s ruskou kultúrou v západných krajinách.
Žijeme v ére veľkých zmien. Éra unipolárneho sveta sa končí a prichádza éra multipolarity, éra veľkého prechodu. Zmeny v globálnej architektúre svetového poriadku sú zásadné. Niekedy sa tieto procesy vyvíjajú tak rýchlo, že verejné myslenie za nimi zaostáva.
Každý chápe, že na frontoch ŠVO sa formuje nová elita Ruska. Je to panstvo odvahy (Hegel), ktoré bude musieť reštartovať štát. Je zrejmé, že vojnoví hrdinovia na fronte sa už delia na budúce vrstvy: čistí bojovníci, velitelia, vynálezcovia, tvorcovia, stratégovia, ekonomickí manažéri. Vzniká medzi nimi aj trieda ideológov, zamýšľa sa ruský filozof Alexander Dugin.
Alexander Dugin analyzuje vplyv rozhovoru Tuckera Carlsona s Vladimírom Putinom a zdôrazňuje jeho potenciál odvrátiť apokalypsu tým, že zmení ideologické bojiská v Rusku a ovplyvní vnímanie Západu.
Čo majú spoločné všetci títo rusofóbovia, ktorí sa takmer denne vytešujú, prisahajú na vernosť Západu, ukrajinskému nacizmu, ospravedlňujú terorizmus voči Rusom a urážajú Putina, krajinu, ľud, armádu a najmä vlastencov? – kladie si otázku ruský filozor Alexander Dugin.
Hlavným problémom v roku 2024 bude ten istý zásadný problém ako predtým: ide o konfrontáciu dvoch vĺn – doznievajúcej vlny unipolárneho svetového poriadku s hegemóniou USA a krajín kolektívneho Západu a nastupujúcej vlny multipolárneho sveta, ktorú stelesňuje skupina BRICS-10.
Dnes by sme mali začať diskutovať o geopolitickom probléme, ktorý je podľa môjho názoru kľúčový pre budovanie multipolárneho sveta. Tí, ktorí rozumejú geopolitike, vedia, že jedným z hlavných zákonov alebo pojmov geopolitiky je pojem Heartland.
Rusko, 21. december 2023 (AM) – Vážne, liberálna hegemónia v krajine je stále veľmi silná. Faktom je, že prakticky všetky základné postoje odovzdávané vo vzdelávaní, humanitných vedách a kultúre od roku 1991 boli postavené na prísne liberálnych formách. Všetko v našej krajine je liberálne, počnúc ústavou – zamýšľa sa ruský filozof Alexander Dugin.
Rusko, 14. december 2023 (AM) – “Ak sa pozrieme na výsledky Zelenského návštevy v USA, zistíme nasledovné. Po našich neúspechoch pri Charkove, opustení Chersonu a prechode na obranu na jeseň 2022 vznikol na Západe dojem, že Rusko zaváhalo. Preto boli podniknuté bezprecedenčné a mimoriadne kroky na vybavenie Kyjeva obrovskými sumami peňazí a takmer všetkou dostupnou vojenskou technikou” – uvažuje ruský filozof Alexander Dugin
Rusko, 9. december 2023 (AM) – Britská Guyana-Essequibo (spolu s Malvínami) je ďalším frontom multipolarity proti unipolarite. Celkovo máme do činenia už s piatimi potenciálnymi alebo skutočnými frontami.
Existujú dve hlavné školy teórií medzinárodných vzťahov, realizmus a liberalizmus. Realisti veria, že ľudská prirodzenosť je od prírody chybná (dedičstvo Hobbesovho antropologického pesimizmu a ešte hlbšie – ozveny kresťanských myšlienok o páde do hriechu – latinsky lapsus) a že ju nemožno radikálne napraviť. To znamená, že sebectvo, dravosť a násilie sú nevyčerpateľné. To vedie k záveru, že človeka (ktorý je podľa Hobbesa vlkom pre iného človeka) je možné obmedziť a usporiadať len s pomocou silného štátu.
Od roku 1999, keď ruský prezident Vladimir Putin vyslovil dôležité slová, uplynulo takmer štvrťstoročie. Počas boja proti teroristom na Kaukaze povedal: “Viete, čo nepriateľ plánuje. A vieme to aj my dvaja. Aké provokácie sa očakávajú v blízkej budúcnosti, v akých oblastiach a tak ďalej. Vy a ja nemáme právo dovoliť si ani sekundu slabosti! Ani sekundu.” Uviedol na svojom kanáli ruský filozof Alexander Dugin.
Rusko – ako pól multipolárneho sveta – je vo vojne so Západom na Ukrajine. Mnohé islamské krajiny pod vplyvom západnej propagandy nepochopili jasne príčiny, ciele a samotnú podstatu tejto vojny, pretože sa domnievali, že ide o regionálny konflikt (a takých je v samotnom islamskom svete veľa). Ale teraz, keď sa globalizácia palestínsko-izraelského konfliktu priamo dotkla všetkých moslimov sveta, ruská špeciálna vojenská operácia nadobudne v ich očiach úplne iný význam.
V Izraeli a v pásme Gazy došlo postupne k dvom katastrofám: k útoku Hamasu na židovský štát – s početnými civilnými obeťami a únosmi rukojemníkov – a k odvetným úderom Izraela na pásmo Gazy, ktoré boli z hľadiska brutality a počtu civilných obetí, najmä žien a detí, mnohonásobne brutálnejšie. Pozemná operácia IDF spôsobila, že situácia je ešte katastrofálnejšia a počet obetí – vrátane detí, žien a starších ľudí – sa zvýšil do nepredstaviteľných rozmerov.
Pravdepodobne všetci mysliaci ľudia sa zhodnú na tom, že v 90. rokoch sa štátu v Rusku zmocnili nepriatelia, ktorí nad ním – nad celou našou spoločnosťou – zaviedli vonkajšiu kontrolu. Jej zovšeobecňujúci názov je liberalizmus. Nie nejaký “zlý liberalizmus”, “zvrátený liberalizmus”, “pseudoliberalizmus”, ale jednoducho liberalizmus. Iný druh liberalizmu neexistuje.
Elena Panina, riaditeľka inštitútu RUSSTRAT, otvorila bolestivú tému – čoraz užšiu a hustejšiu interakciu medzi Ukrajinou a NATO. Po odstránení emócií je suchá bilancia nasledovná
To, čo sa deje na Ukrajine, je syndróm tanca svätého Víta alebo tanca smrti. V stredoveku, v čase nešťastia, moru, sucha, vojny, ľudia zrazu začínali skákať, kopať nohami a hystericky a šialene tancovať. A keď raz začali, nemohli prestať. A tancovali deň za dňom, až kým nepadli mŕtvi. To je to, čo znamená “do posledného Ukrajinca”.
Φέρνω το παρόν έργο στην προσοχή του κοινού όχι χωρίς κάποια ανησυχία. Οι ιδέες που εκφράζονται σε αυτό πήραν μορφή στο μυαλό μου πριν από δέκα και πλέον χρόνια. Από τότε τις έχω συζητήσει συχνά με διάφορους ανθρώπους, επιθυμώντας είτε να επαληθεύσω τις δικές μου απόψεις είτε να πείσω άλλους. Πολλές από αυτές τις συζητήσεις και αντιπαραθέσεις ήταν αρκετά χρήσιμες για μένα, διότι με ανάγκασαν να επανεξετάσω τις ιδέες και τα επιχειρήματά μου με μεγαλύτερη λεπτομέρεια και να τους δώσω πρόσθετο βάθος. Όμως οι βασικές μου θέσεις παρέμειναν αμετάβλητες.
Noot van de vertaler: Aleksandr Doegin analyseert hier de situatie in Turkije vanuit Russisch oogpunt en binnen het huidige kader van de oorlog tussen Rusland en Oekraïne (of liever tussen Rusland en de NAVO) in de Zwarte Zee, die een inzet is van de oude Russisch-Ottomaanse rivaliteit. De huidige situatie impliceert een aanzienlijke verandering van aanpak. Voor Europa (of voor het idee van het Gemeenschappelijk Huis) gaat de noodzaak om de argumenten van Erdogan te aanvaarden, die de Amerikaanse inmenging wenst te beperken, hand in hand met een afwijzing van Erdogans beleid om de Turkse diaspora te manipuleren tegen de Europese samenlevingen, een manipulatie die ook zou plaatsvinden als het beruchte ideologische kenmerk van de West-Europese regimes niet het Wokisme zou zijn.
Rusland heeft zijn paradigma veranderd van realisme naar de theorie van een multipolaire wereld, heeft het liberalisme in al zijn vormen rechtstreeks verworpen en heeft de moderne westerse beschaving rechtstreeks uitgedaagd, door haar openlijk het recht te ontzeggen om universeel te zijn.